Ľahký prístup ku knihám patrí medzi základné potreby čitateľa, pričom je dokázateľne prospešný najmä pre deti z nízkopríjmového prostredia. Počujeme vás – odpoveďou by mohli byť školské či miestne knižnice. Žiaľ, realita je celkom iná. Svetové výskumy totiž hovoria, že deti vo veku 6-17 rokov prijímajú knižné odporúčania najčastejšie od svojich rovesníkov (až 51%) alebo učiteľov (49%). Knihovníci verejných knižníc sú zdrojom knižných odporúčaní iba pre 3% detí, jednoducho preto, že u nich absentuje vzťah k dieťaťu, ktoré vidia raz za mesiac.
Čo vieme urobiť inak?
Keďže sa rovesníci denne stretávajú práve v prostredí tried, je zmysluplné mať v nich malú zbierku (cca do 20) kníh pre čítanie mimo času vyučovania. Túto miniknižnicu však musí vytvoriť učiteľ, ktorý je kvalitne oboznámený so spektrom čitateľskej úrovne žiakov vo svojej triede. Pretože vybrať správne je presne ten kritický bod, na ktorom všetko stojí aj padá. Triedne knižnice sa takto stanú miestom prvého kontaktu, na ktoré sa dieťa nemusí vybrať až v čase, keď má jeho doprovod (učiteľ či rodič) čas.
Prečo práve týchto 20 kníh?
Ako vieme, že je príbeh napísaný dobre? Veľmi jednoducho – pri čítaní sa pristihnete pri tom, že kniha baví aj vás, vzor čítajúceho dospelého. Veď si úprimne povedzme: prečo čítate severské kriminálky? Čo sa z nich učíte? A napriek tomu kvôli nim viete prebdieť celú noc. Toto je presne to nadšenie, ktoré potrebujeme preniesť na deti. Pretože chceme, aby knihy boli zážitok.
autorka článku: Viki Marcinová, Krajina čitateľov