“Knihy sú najlepší vynález. Všetci nám iba hovoria, že málo čítame, ale nikto sa to nesnaží napraviť. Pani učiteľka, vy ste to dokázali. Vy ste presvedčili dvanásť trinásťročných detí čítať…”
(Ema, 13 rokov)
Čítanie nie je výsadou slovenčinárov
„A na záver by som vám chcela povedať, že táto kniha ma presvedčila o tom, že každý z nás má predsudky. Každý. Ja voči niekomu a niekto voči mne,“ končí ôsmačka z banskobystrickej školy svoje vystúpenie pred spolužiakmi. Pre svoj projekt z občianskej náuky (áno, z občianskej náuky) si vybrala knihu Petra (Moja cesta k veľkému glóbusu). Jej spolužiaci už predstavili Zápisník smrti, Kruté leto či Denník Anny Frankovej. V triede sa diskutuje, decká sa živo zaujímajú o to, do akej miery sa ten-ktorý čitateľ stotožnil so svojou postavou (Chcela by si zažiť niečo podobné?); učiteľ Juraj kladie ďalšie zaujímavé otázky: Ak je to fantasy, čo z toho by sa dalo preniesť o reálneho sveta? Do akej miery je téma knihy aktuálna pre túto triedu? Ak obe hlavné postavy bojovali za spravodlivosť, prečo bojovali proti sebe?
A ja potichu tlieskam nápadu pána učiteľa. Pred časom zadal svojim ôsmakom jednoduchú úlohu: Prečítaj si akúkoľvek knihu a prepoj ju s ľubovoľnou témou, ktorej sme sa venovali na občianskej náuke. Vyber kľúčové myšlienky, argumentuj, prepájaj. Čistá radosť zo zdieľania čitateľského zážitku, z čítania medzi riadkami.
Podporovať, ale nesúťažiť
Akú radosť z čítania majú asi prváčikovia, ktorí si majú za každých 10 minút čítania vyfarbiť jeden štvorček v pracovnom liste? Ako sa cíti Lucka, ktorá knihy miluje, no s písmenkami sa až tak neskamarátila?
Ako teda čítať a nesúťažiť? Čítajte len tak. Čítajte vždy, keď je to možné. Čítajte spolu. Čítajte si navzájom. Majte knihy na dosah ruky/ucha (aj audioknihy sú povolené). Knihy a čítanie nenápadne vložte do domácich zadaní, projektov. Rozprávajte sa. Pýtajte sa. Povzbudzujte. Hodnoťte chuť čítať, schopnosť vidieť viac, nadšenie. Zabudnite na počet strán a množstvo prečítaných kníh. Buďte vzorom.
Aj takto to môže vyzerať
„Pani učiteľka, akú knihu ste dnes priniesli?“
„Ideme si dnes čítať von?“
„Budete nám dnes čítať?“
Otázky, ktoré mi každý utorok kladú moji siedmaci. Posledná, siedma hodina, počas ktorej len čítame. Zdôrazňujem – čítamE. Ja čítam s nimi, prípadne čítam pre nich. Do triednej knižnice prinesiem aktuálnu vychytávku (ktorá do týždňa z poličky zmizne a následne sa záhadne zjaví).
Alebo napríklad taký záverečný test z literatúry, ktorý sa dá poňať aj takto:
- Prečítaj si pozorne text poviedky.
- Dokonči príbeh. Máš tvorivú voľnosť, ale musíš logicky nadviazať na úvod poviedky.
A tak čítame a píšeme. Píšeme a čítame… Nezriedka sa vďaka tomu stane, že si chcú prečítať celé dielko, s ukážkou ktorého pracujú. Čapkova Šlépěj zamávala aj s rebelujúcimi. A to je snáď najväčšia radosť.
Toto je naša cesta. A spokojne môže byť aj vaša. Vyskúšajte.
autorka: Zuzana Herbrychová (SZŠ BellAmos, Martin), editorka: Monika Freml (Krajina čitateľov)