Ani v lete nemusia vaše triedne knižnice spať. Uznajte, že knihám je oveľa lepšie s deťmi a deťom je zase oveľa lepšie s knihami. Prečo ich nechávať dva mesiace zapadať prachom medzi školskými lavicami? Prázdninové čítanie (a prípravu naň) toto leto vyskúšala Eliška Ducárová a takto vyzerá jej skúsenosť:
Plány na leto
Počas nášho posledného Knižného klubu sme sa s deckami rozprávali o tom, aké majú plány na leto a či plánujú aj čítať. Dozvedela som sa, že aj keď sa najviac tešia na dlhý ranný spánok a výlety, viacerí z nich majú vyhliadnuté veci na čítanie – Zaklínača, encyklopédie, Dobrodružstvá malého bojka alebo aj knihy z našej knižnice – Eleanor and Park, Môj posledný tanec a iné. Rozprúdila sa diskusia, kde sa zrazu pridali a priznali k čitateľským plánom aj decká, ktoré na začiatku ohŕňali nosom nad myšlienkou niečo cez leto čítať. Preto si myslím, že je veľmi efektívne takúto diskusiu len začať a mať šťastie na jedného, kto sa vyjadrí ako prvý a potom sa vždy chytí aj pár ostatných.
Podľa rád z webinára som deťom porozprávala aj o svojich vlastných čitateľských plánoch. Ukazovala som im knihy, ktoré si plánujem objednať z Martinusu a taktiež môj Goodreads profil, kde mám rozčítané knihy. Tešila som sa už len z toho, že dali myšlienke, že niečo v lete prečítajú, aspoň šancu.
Knihy na prázdniny domov
Ďalší malý úspech bol, keď som vyhlásila, že si môžu požičať knihy domov na celé leto, bez záväzku, že ich musia prečítať. Najprv som s touto možnosťou váhala, ale vo webinári bolo veľmi dobre povedané, že by knižky zbytočne sedeli opustené niekde v školskej skrini alebo u mňa doma. A ak sa náhodou nejaká aj zamočí alebo stratí, svet sa naozaj nezrúti. Knižnica sa nám o pár kníh hneď vyprázdnila a niektoré ďalšie tituly si svoj prechodný domov našli počas záverečných školských dní.
Úskalia opadávajúceho nadšenia
Keď som pred pár mesiacmi s mojimi siedmakmi založila triednu knižnicu, veľmi som sa tešila, že pritiahnem ich pozornosť atraktívnymi knihami. Niektoré deti si hneď knižky požičali a čítali aj cez prestávky. Spravili sme si “Čo práve čítam” nástenku. Postupne však toto nadšenie opadlo a čítali už len pokročilí čitatelia. Na druhom stupni sa už ťažšie organizuje spoločné čítanie bez predmetov na to určených. Viacerí tiež stále odolávali a aj napriek dobrovoľným aktivitám a odporúčaniam zatiaľ ostali v presvedčení, že čítanie proste nie je pre nich. Prišla som na to, že v tomto konkrétnom veku, v čase telefónov a tiktokov je zaujať deti aj nádhernými a jedinečnými knihami náročné. Zároveň si ale uvedomujem, že veci, ktoré za to skutočne stoja, nebývajú ľahké, a preto neprestávam hľadať spôsoby, ako nenúteným spôsobom primäť aj odradených žiakov k tomu, aby dali knihám šancu.
autorka: Eliška Ducárová (ZŠ Školská, Handlová), úvod & editorka: Monika Freml (Krajina čitateľov)