Často sa od vás dozvedáme, že o knihy máte strach. Presne preto napríklad niektoré školské knižnice nepožičiavajú knihy deťom domov vôbec (čo ale vnímame ako veľmi smutné a určite takéto riešenie neodporúčame). Úplne vám rozumieme, triedna knižnica je investícia a majetok triedy, o ktorý sa treba starať. Zároveň však treba myslieť na to, že hovoríme o knihách – o veciach, ktoré ak chceme používať (a chceme), musíme ich brať do rúk, otvárať a prenášať. Veľmi ľahko sa tak môže stať, že sa kniha natrhne alebo inak poškodí. Ako teda viesť deti k zodpovednosti, keď knihy patria všetkým? Veľmi jednoducho. Nechať ich – alebo pomôcť im – opotrebované knihy opraviť.
Postačí obyčajná škatuľa
Zriadiť si v triede špeciálne miesto na knihy, ktoré treba ošetriť, nie je žiadna veda. Môže to byť napríklad plastový úložný box, košík alebo debnička, ale rovnako dobre poslúži aj obyčajná kartónová škatuľa. Väčším deťom na označenie netreba viac ako nápis, na čo škatuľa slúži, menším deťom môžete vizuálne pomôcť červeným krížikom či obrázkom sanitky. Pokojne oslovte samotných žiakov, či sa chcú zapojiť do skrášlenia knižnej nemocnice – takmer vždy sa v triede nájde dieťa, ktoré rado kreslí a tvorí.
Najlepšie je, ak je v škatuli rovno pripravená aj lepiaca páska, lepidlo a nožnice, aby sa deti mohli počas prestávok obslúžiť okamžite a bez pomoci. Ak by ste kvôli bezpečiu a práci s nožnicami hľadali iné riešenie, knihy môžete v nemocnici iba zbierať a ošetrovať spoločne v dohodnutom čase (v závere spoločnej hodiny, počas školského klubu alebo počas čitateľskej dielne).
Keď si takto otvoríte vlastnú knižnú nemocnicu, najmä menším deťom pomôže, ak im ukážete aj to, ako sa vlastne s knihou zaobchádza. A teraz nemyslíme v rukavičkách. Myslíme s pomalším otáčaním strán, so starostlivosťou, ak je v jednej ruke jablko a druhá ruka otáča strany. Alebo možno s pozornosťou, keď knihu zakladajú späť do police či tašky. Mnohé deti vlastne starostlivosť o knihu nepoznajú, no keď im knihy začínajú dávať zmysel (napríklad ak im často čítavate nahlas), veľmi ochotne sa to budú chcieť naučiť.
Knižná nemocnica tak bude vlastne len rozšírením prirodzenej starostlivosti o niečo, čo začínajú mať deti rady. Možno to znie ako banálny krok, ale verte, že pomáha hneď dvojnásobne. Na jednej strane pomáha deťom, ktorým chýba cit pre zodpovednosť za majetok, ktorý nie je tak úplne ich vlastný. Na tej druhej zas citlivým žiakom, ktorí majú strach pred trestom, ak sa im prihodí nehoda. Naučme deti, že knihy neničíme, no ani nenastane koniec sveta, ak sa im čosi malé prihodí. Nakoniec, knihy sú tu na to, aby sa čítali. Nie je nič smutnejšie ako nedotknutá, nikdy neotvorená knižka – na najvyššej polici.
autorka: Monika Freml, Krajina čitateľov